Alebo verziu od G.B. Shawa, kde hlavný hrdina z nekultivovanej a nevzdelanej predavačky vytvoril dámu na úrovni?
Ak áno tak fajn, ak nie tak tiež fajn.
Ale tieto dva príbehy majú významný súvis s nami a s tým, ako vnímame seba a druhých a tento vzťah bol aj experimentálne dokázaný.

Experiment vyzeral asi takto:

Predstavte si, že vytvoríte nový triedny kolektív, kde sú všetci 3-kári.
Potom túto triedu rozdelíte na dve polovice a sfalšujete ich vysvedčenie tak, že z jednej polovice spravíte jednotkárov a z druhej polovice päťkárov a tieto údaje potom dáte ich učiteľom.
Teda jednu polovicu žiakov učitelia vnímajú ako jednotkárov a druhú ako päťkárov.

Čo sa stalo po pol roku?

Priemery známok študentov sa REÁLNE posunuli bližsie k známke, ktorú obdržali učitelia, teda falošní jednotkári si prospech zlepšili a falošní päťkári si prospech zhoršili. (pamätajte, že ich reálny priemer známok bol 3).

Prečo?

Keď niekomu poviete, že “ten” je jednotkár, tak sa často k nemu začneme správať ako k jendotkárovi, respektíve ho začneme vnímať ako jednotkára a podvedome mu prisudzujeme “vlastnosti jendotkárov” ako vyššie IQ, snahu, šikovnosť atď.
To znamená, že učiteľ si dá viac námahy mu vysvetliť nejaké učivo, viac ho podporuje, motivuje ho, je zhovievavejší k jeho nezdarom (veď keď som predvedčený, že je jednotkár, tak si dám aj viacej námahy pri vysvetlovaní ergo “ak niečo nevie, tak asi som niečo zle vysvetlil, alebo len v rýchlosti nepochopil, veď inak je to jednotkár”.

Ak si teda myslíme, že je jednotkár, budeme ho tak vnímať a my sa tak k nemu budeme správať a vo výsledu z neho môžeme toho jednotkára v skutočnosti aj “vyrobiť”. Toto sa volá “pygmalion efekt”.

A naopak:

Ak niekoho vnímam ako päťkára, tak sa k nemu tak aj budem správať – ak niečo nevie, tak je to preto, že je hlúpy a teda nemá zmysel mu viacej vysvetlovať. Ak je to lenivý päťkár, tak načo by som ho motivoval, aj tak je to päťkár.
Títo žiaci na konci polroku mali skutočne zhoršený priemer…
Toto bohužial platí aj o vnimaní seba samého – ak Vám niekto “vtlčie” do hlavy, že ste leniví, gramblaví, lajdácki, hlúpi alebo zlí – je len otázkou času, kedy tomu skutočne uveríte a začnete sa tak správať.
Vidíte kde je problém? A prečo sa ku každému snažím správať, ako keby bol každý super?